Sexuálne zneužívanie – obete, rany, uzdravovanie

Tisíce žien – i mužov – boli obeťami sexuálneho zneužívania v detstve. Tento článok sa zaoberá tým, ako sa mnohí ľudia vďaka svojmu statočnému úsiliu dokázali zotaviť z jeho následkov.

Nevinné obete sexuálneho zneužívania

„Teraz mám takmer 40 rokov,“ hovorí Barbora. „A hoci môj problém vznikol pred vyše 30 rokmi, ešte stále ma prenasleduje. Hnev, pocit viny a problémy v manželstve! Ľudia sa ma snažia pochopiť, ale proste to nie je možné.“

Čo je Barboriným problémom?

V detstve bola sexuálne zneužitá a ukazuje sa, že následky sú dlhotrvajúce.

Barbora zďaleka nie je jediná. Z prieskumov vyplýva, že znepokojujúco vysoký počet žien – i mužov – trpí v dôsledku takého zlého zaobchádzania. Sexuálne zneužívanie detí vôbec nie je ojedinelým prejavom úchylného správania, ale je to veľmi rozšírený jav, ktorý preniká všetkými spoločenskými, ekonomickými, náboženskými a rasovými skupinami.

Našťastie, veľká väčšina mužov a žien by nikdy ani nepomyslela na takéto zlé zaobchádzanie dieťaťom. Ale existuje nebezpečná menšina, ktorá má takýto chorobný sklon. A v protiklade so vžitou predstavou, iba malý počet z tých, ktorí zneužívajú deti, sú očividne chorobnými maniakmi s vražednými sklonmi, ktorí číhajú v okolí detských ihrísk. Väčšina sú to ľudia, ktorí si vypestovali dôveryhodný vzhľad normálnych ľudí. Uspokojujú svoju zvrátenú žiadostivosť tak, že sa zameriavajú na naivné, dôverčivé, bezbranné deti – obvykle na svoje vlastné dcéry.

Väčšinu obetí obťažujú vlastní alebo nevlastní otcovia. Zneužívajú ich však aj starší súrodenci, strýkovia, starí otcovia, známi aj cudzí ľudia. Pretože veľká väčšina obetí je ženského pohlavia, budem sa v článku všeobecne vyjadrovať v ženskom rode. Zväčša sa však uvedené informácie týkajú oboch pohlaví.

Na verejnosti s nimi zaobchádzajú láskavo a nežne. V súkromí sa im vyhrážajú, zaobchádzajú s nimi hrubo, a ponižujú ich zneucťujúcimi formami sexuálneho násilia.

Uznávam, je to ťažké pochopiť, že také hrozné veci sa dejú v mnohých, na pohľad slušných domácnostiach. Zneužívanie nemusí zanechať na deťoch žiadne telesné stopy. A nie všetci dospelí, ktorí boli ako deti obeťami, vyzerajú nešťastne. Isté staré príslovie však hovorí: „I pri smiechu môže bolieť srdce.“ (Príslovia 14:13)

Áno, mnohé obete sú poznačené hlbokými citovými jazvami – skrytými ranami, ktoré hlodajú vo vnútri. Prečo sa tieto rany v priebehu času vždy sami nezahoja?

Závažnosť tohto hrozného problému si vyžaduje, aby sme mu venovali pozornosť. Je pravda, že niektoré z nasledujúcich riadkov nebudú príjemným čítaním – najmä ak ste boli v detstve obeťou sexuálneho zneužitia.

Uisťujem vás však, že jestvuje nádej na uzdravenie.

Skryté rany zo zneužitia v detstve

„Sexuálne zneužitie dieťaťa je … zdrvujúci, ničivý a ponižujúci útok na jeho myseľ, dušu a telo … Zneužitie narúša každú stránku ľudskej bytosti.“

Toto sa hovorí v knihe The Right to Innocence (Právo na nevinnosť) od Beverly Engelovej.

Nie všetky deti reagujú na zneužitie rovnako. Každé dieťa ma inú osobnosť, iné schopnosti vyrovnať sa s problémami a iné citové založenie. Veľmi záleží tiež na vzťahu dieťaťa k človeku, ktorý ho zneužíva, na závažnosti zneužívania, na tom, ako dlho zneužívanie trvalo, na veku dieťaťa a na ďalších činiteľoch. Navyše, ak je zneužívanie odhalené a dieťa dostane láskavú pomoc dospelých, škoda sa často môže znížiť na minimum. Mnohé obete však utrpia hlboké citové rany.

Prečo je také ničivé

Biblia poskytuje hlbší pohľad na to, prečo vzniká taká ujma. Kazateľ 7:7 si všíma: „Lebo samotný útlak môže spôsobiť, že múdry koná pomätene.“ Ak sa toto týka dospelého, predstavme si účinok hrubého útlaku na malé dieťa – najmä ak je zneužívateľom rodič, ktorému dieťa dôveruje. Uvážme tiež, že prvé roky v živote dieťaťa sú rozhodujúce v jeho citovom i duchovnom vývoji. (2. Timotejovi 3:15) Práve v týchto raných rokoch sa začínajú vyvíjať mravné zábrany a vedomie vlastnej hodnoty. Od rodičov sa tiež dieťa učí, čo znamená láska a dôvera. – Žalm 22:9.

„U detí, ktoré boli zneužívané,“ vysvetľuje Dr. J. Patrick Gannon, „sa tento proces vytvárania dôvery naruší.“ Osoba, ktorá dieťa zneužíva, zrádza jeho dôveru; olúpi ho o akékoľvek zdanie istoty, súkromia alebo sebaúcty, a využíva ho iba ako objekt svojho vlastného sebauspokojenia. Malé deti nechápu význam nemravného aktu, ktorý sa im vnucuje, ale takmer vždy pokladajú tento zážitok za rozrušujúci, desivý a ponižujúci.

Zneužívanie detí sa preto označuje za „vrcholnú zradu“. Pripomeňme si Ježišove slová: „Alebo je medzi vami človek, ktorý by dal synovi kameň, keď prosí chlieb?“ (Matúš 7:9)

No zneužívateľ dáva dieťaťu nie lásku nežnosť, ale najkrutejší „kameň“ zo všetkých – sexuálne násilie.

Prečo sa rany nehoja

Kniha Príslovia 22:6 hovorí: „Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho; aj keď zostarne, neodbočí z nej.“

Je zrejmé, že vplyv rodičov môže pretrvať po celý život. Čo však, ak učia dieťa veriť tomu, že je bezmocné, aby sa bránilo proti sexuálnemu obťažovaniu? Ak ho učia, že perverznosťami sa odmeňuje za rodičovskú „lásku“? Učia ho považovať sa za bezcenné a nečisté? Nemohlo by to viesť k celoživotnému deštruktívnemu správaniu? Niežeby zneužívanie v detstve ospravedlňovalo nevhodné správanie v dospelosti, ale môže pomôcť vysvetliť, prečo obete sexuálneho zneužívania konajú alebo cítia určitým spôsobom.

Mnohé obete zneužívania trpia množstvom chorobných príznakov vrátane depresie. Niektoré sú tiež zmietané trvalými, niekedy ničivými pocitmi viny, hanby a zlosti. Ďalšie obete môžu trpieť citovou uzavretosťou, neschopnosťou vyjadrovať či dokonca prežívať city. Mnohé majú malú sebaúctu a trpia tiež pocitmi bezmocnosti.

Sally, ktorú zneužíval jej strýko, si spomína: „Vždy, keď ma obťažoval, som sa cítila bezmocná a strnulá, ochromená, zdrevenená, zmätená. Prečo sa to deje?“

Psychologička Cynthia Towerová vysvetľuje: „Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí boli v detstve zneužívaní, sa často po celý život nezbavia pocitu, že sú obeťami.“

Možno sa vydajú za drsného muža, možno sa správajú bezbranne, alebo sa cítia bezmocné na to, aby sa bránili pred hrozbami.

Za normálnych okolností majú deti približne 12 rokov na to, aby sa pripravili na city, ktoré sa prebudia v puberte. Ale keď sa malému dieťaťu vnucujú oplzlé činy, môžu byť pocity, ktoré to vyvolalo, nad jeho sily. Ako vyplynulo z jednej štúdie, môže to neskôr prekážať schopnosti tešiť sa z dôverností v manželstve.

Obeť menom Linda priznáva: „Sexuálna stránka manželstva je pre mňa najťažšou vecou v živote. Mám hrozný pocit, že je tu so mnou môj otec, a pochytí ma des.“

Iné obete môžu reagovať úplne opačne a rozvinú sa u nich nutkavé túžby po nemravnostiach.

„Pestovala som promiskuitu a viedlo to k sexuálnym stykom s úplne neznámymi mužmi,“ priznáva Jitka.

Obete zneužitia môžu mať tiež ťažkosti s udržiavaním zdravých medziľudských vzťahov. Niektoré jednoducho nedokážu nadviazať vzťahy s mužmi alebo s nadriadenými. Niektoré ničia priateľstvo alebo manželstvo tým, že sa stanú hrubé autoritatívne. Ďalšie sa úplne vyhýbajú blízkym vzťahom.

Nachádzame dokonca aj obete, ktoré obrátia svoje deštruktívne pocity proti sebe.

„Nenávidela som svoje telo, pretože reagovalo na podnet pri zneužití,“ priznáva Reba. Poruchy chuti do jedenia, túžba po úmornej práci, alkoholizmus a toxikománia sú, žiaľ, bežné medzi obeťami zneužívania – sú to zúfalé pokusy hlboko ukryť svoje pocity. Niektoré možno vyjadrujú nenávisť voči sebe aj úplne otvorene.

„Úmyselne som sa porezala, popálila, zarývala som si nechty do ramien,“ dodáva Reba. „Mala som pocit, že si zaslúžim týranie.“

Nerobte však prenáhlený záver, že každý, kto sa takto cíti alebo správa, musel byť sexuálne zneužitý. Do úvahy môžu prichádzať ďalšie telesné alebo citové činitele. Odborníci napríklad hovoria, že podobné príznaky sú bežné u dospelých, ktorí vyrastali v narušených rodinách, kde ich rodičia bili, podceňovali a ponižovali, zanedbávali ich telesné potreby, alebo v rodinách, kde boli rodičia alkoholikmi či narkomanmi.

Duchovná ujma

Najzákernejším následkom, aký vôbec môže mať zneužívanie detí, je možná duchovná ujma. Nemravné zaobchádzanie je „poškvrnou tela a ducha“. (2. Korinťanom 7:1) Ten, kto robí na dieťati perverzné skutky, kto narušuje jeho fyzické a mravné zábrany, kto sklame jeho dôveru, poškvrňuje aj jeho ducha čiže prevládajúci myšlienkový sklon. To môže neskôr prekážať jeho mravnému i duchovnému rastu.

Pia Mellodyová vo svojej knihe Facing Codependence (Čeliť kodepencii) ďalej dodáva: „Každé vážne zneužívanie … je tiež duchovným zneužívaním, pretože ničí dôveru dieťaťa vo Vyššiu Moc.“

Kresťanka menom Ellen sa napríklad pýta: „Ako môžem považovať Boha za Otca, keď si pod týmto pojmom predstavujem telesného otca, krutého a zúrivého muža?“

Iná obeť Terry, hovorí: „Nikdy nepovažujem Boha za Otca. Za Boha, Pána, Zvrchovaného vládcu, Stvoriteľa áno! Ale za Otca, nie!“

Títo jednotlivci nemusia byť duchovne slabí alebo mať nedostatočnú vieru. Práve naopak, ich vytrvalé úsilie držať sa biblických zásad je dôkazom duchovnej sily! Ale predstavme si, ako sa asi môžu cítiť, keď čítajú taký biblický text ako je Žalm 103:13, ktorý hovorí: „Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Boh prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja.“

Niektorí to môžu rozumovo pochopiť. Ale bez správnej predstavy o tom, čo je to otec, môže byť pre nich ťažké reagovať na tento verš citom!

Niektoré osoby tiež zisťujú, že je ťažké byť pred Bohom „ako dieťa“ – prístupné, pokorné, dôverčivé. Keď sa modlia, možno skrývajú pred Bohom svoje skutočné pocity. (Marek 10:15) Možno váhajú uplatniť Dávidove slová zo Žalmu 62:7, 8: „Na Bohu spočíva moja záchrana a sláva. Moja silná skala, moje útočište je v Bohu. Dôverujte mu v každom čase. Vylievajte pred ním svoje srdce.“ Vedomie viny a pocit, že sú nehodné, môže podkopať ich vieru. Jedna zneužívaná žena hovorí: „Skutočne verím v Božie kráľovstvo. Necítim však, že som dosť dobrá, aby som tam bola.“

Nie všetky obete sú, samozrejme, postihnuté rovnako. Niektoré sa cítia priťahované k Bohu ako k milujúcemu Otcovi a nepociťujú vo vzťahu k nemu žiadne prekážky. Akokoľvek je to už s vami, ak ste boli v detstve obeťou zneužívania, zistíte možno, že má veľký význam uvedomiť si, ako to ovplyvňovalo váš život. Niektoré obete sú možno spokojné, ak to nechajú tak. Ale ak sa vám zdá, že škoda je závažná, dodajte si odvahu. Vaše rany sa môžu zahojiť.

Čas uzdravovať“

Ann bola „spovedníkom“, ktorému sa každý mohol vyžalovať; pomáhala každému, kto mal problémy. Vyzerala vyrovnane a bezúhonne a nikto ani netušil, že má skryté citové rany, a to až do dňa, kým sa jej nevrátili spomienky. „Bola som v zamestnaní,“ spomína Ann, „a začala som pociťovať bolesti a intenzívny pocit hanby. Sotva som mohla vstať! Celé dni som trpela. Potom som si spomenula na svojho nevlastného otca, ktorý ma obťažoval – v skutočnosti ma znásilnil. A nie jedenkrát.“

JE AJ „čas uzdravovať“. (Kazateľ 3:3)

Pre mnohé obete zneužívania v detstve – podobne ako pre Ann – je vynorenie sa dlho pochovaných spomienok dôležitou súčasťou uzdravujúceho procesu.

Ako však niekto mohol zabudnúť na niečo také traumatické, ako je sexuálne zneužitie? Uvážme, aké je dieťa bezmocné voči pokusom svojho otca alebo niektorého iného dospelého o pohlavný styk. Nemôže utiecť. Neodvažuje sa kričať. A neodváži sa to nikomu povedať! Navyše, denne sa možno musí stýkať so svojím zneužívateľom a správať sa tak, akoby sa nič nestalo. Znášať takéto predstieranie by bolo ťažké i pre dospelého; pre dieťa je to takmer nemožné. Využíva preto úžasnú predstavivosť, ktorou sú deti obdarené a uniká psychicky. Predstiera, že zneužitie sa neuskutočnilo (popiera to), vytrie ho z pamäti, alebo voči nemu znecitlivie.

V skutočnosti každý z nás z času na čas vymaže z mysle veci, ktoré nechce vidieť alebo počuť. (Porovnaj Jeremiáša 5:21.) Obete zneužívania však využívajú túto schopnosť ako spôsob prežitia. Niektoré obete hovoria: „Predstavovala som si, že sa to deje niekomu inému a ja sa iba pozerám.“ „Predstierala som, že som zaspala.“ „Zaoberala som sa v mysli matematickými úlohami.“ - Strong at the Broken Places (Mocní v zdrvujúcich situáciách) od Lindy T. Sanfordovej.

Neprekvapuje potom, keď kniha Surviving Child Sexual Abuse (Prežiť sexuálne zneužitie v detstve) tvrdí: „Odhaduje sa, že až 50 percent obetí sexuálneho zneužívania v detstve si tieto zážitky nepamätá.“

Niektoré si však môžu pamätať samotné zneužitie, ale vymažú pocity, ktoré boli s ním spojené – bolesť, zlosť, hanbu.

Potláčanie spomienok – boj mysle

Nebolo by teda najlepšie, keby tieto záležitosti zostali pochované – že by obete na ne jednoducho zabudli? Niektoré si možno zvolia tento spôsob. Iné jednoducho nedokážu zabudnúť. Je to tak, ako hovorí Jób 9:27, 28: „Ak sa smejem a pokúšam sa zabudnúť na svoju bolesť, celé moje utrpenie sa vracia a prenasleduje ma.“

Potláčanie desivých spomienok je vyčerpávajúcim duševným úsilím, úporným bojom mysle, ktorý môže mať aj vážne zdravotné následky.

Postupne, čím je obeť staršia, tlak života často oslabuje schopnosť potlačiť minulosť. Závan kolínskej, podobná tvár, prekvapivý zvuk, či dokonca prehliadka u lekára alebo stomatológa môže oživiť strašný nápor spomienok a pocitov.

Niektoré spomienky sa začínajú vynárať formou psychosomatických bolestí; ďalšie formou halucinácií, ktoré môžu byť mylne pokladané za pôsobenie démonov – rušivé zvuky ako je otváranie dverí; hmlisté postavy, ktoré sa pohybujú pri dverách a oknách; pocit, že človek nie je v posteli sám. Takáto úzkosť sa zvyčajne zmenší, keď sa spomienky úplne vynoria.

Nemala by sa teda jednoducho viac snažiť, aby zabudla? Nie, v takomto prípade nachádzajú mnohé obete úľavu, keď sa snažia rozpamätať!

Istá žena menom Jill hovorí: „Keď sa raz spomienky už vynoria, strácajú svoju silu. Držať ich skryté v sebe je bolestivejšie a nebezpečnejšie, ako ich oživiť.“

Hodnota uznania skutočnosti

Prečo je to tak? Jednou z príčin je to, že spomienky dovoľujú obeti, aby precítila žiaľ. Žiaľ je prirodzenou reakciou na duševný otras; pomáha nám, aby sme prekonali skľučujúce udalosti. (Kazateľ 3:4; 7:1-3) Obeti sexuálneho zneužitia však bol odoprený žiaľ, bola prinútená poprieť desivý zážitok a udusiť bolesť. Takéto potláčanie môže vyústiť do stavu, ktorý lekári nazývajú posttraumatická porucha – stav otupenia prakticky bez citov. - Porovnaj Žalm 143:3, 4.

Ako sa však spomienky začnú vracať, obeť môže skutočne znova prežiť celú udalosť. Niektoré obete sa dokonca dočasne vrátia do stavu, v akom sa nachádzali za detstva.

„Keď sa mi v mysli vynoria spomienky,“ hovorí Jill, „často mám aj fyzické sprievodné príznaky. Niekedy sú spomienky také neznesiteľné, že ma doháňajú k šialenstvu.“

Dlho potláčaná zlosť z detstva sa môže prudko prejaviť.

„Spomienky ma uvrhnú do depresie a zlosti,“ hovorí Sheila.

Ale v týchto mimoriadnych okolnostiach je hnev namieste. Trpíte a vyjadrujete potláčanú oprávnenú zlosť. Máte právo nenávidieť nehanebné činy, ktorých sa na vás dopustili. - Rimanom 12:9.

Jedna zneužívaná žena hovorí: „Keď som sa skutočne dokázala rozpamätať, veľmi sa mi uľavilo … Teraz som aspoň vedela, s čím zápasím. Hoci bolo ťažké rozpamätať sa, vrátilo sa mi to obdobie môjho života, ktoré vo mne vzbudzovalo hrôzu, pretože bolo neznáme a tajomné.“

Rozpamätanie sa môže tiež obetiam sexuálneho zneužívania pomôcť zistiť príčinu niektorých problémov. „Vždy som mala hlboký pocit nenávisti sama k sebe, a zlosti, ale nevedela som prečo,“ hovorí jedna obeť krvismilstva. Mnohým tiež pomôže, keď si uvedomia, že to, čo sa udialo, nebolo ich vinou, ale že boli obeťou.

Samozrejme, že nie každý si spomína na zneužívanie tak dramaticky alebo tak živo. Väčšina poradcov sa zhoduje v tom, že nie je potrebné spomenúť si na každý detail zneužívania, aby sa človek zotavil z následkov. Stačí prosto uznať, že k zneužitiu prišlo, a to môže byť veľkým krokom k uzdraveniu.

Kroky k uzdraveniu

  • Rozpamätajte sa na samotný akt zneužitia
  • Precíťte žiaľ nad zneužitím
  • Vyrozprávajte svoje pocity tomu, kto vám môže byť oporou
  • Prekonajte pocity viny a hanby
  • Napravte vzťahy s rodičmi
  • Uplatňujte biblické zásady, aby sa zmenilo deštruktívne správanie
  • Meňte svoje nezdravé sexuálne pocity
  • Rozvíjajte zdravé osobné a mravné zásady
  • Rozvíjajte blízky vzťah k Bohu a k spolukresťanom

Vyhľadajte si oporu

Ak ste boli v detstve obeťou sexuálneho zneužívania, nepokúšajte sa znášať návrat spomienok sami. Pomôže vám, ak si o svojich citoch dôkladne s niekým pohovoríte. (Porovnaj Jóba 10:1; 32:20.) Niektorí možno vyhľadajú pomoc odborného lekára, poradcu alebo psychológa, pretože majú mimoriadne ťažkosti. V každom prípade môžu byť cennou podporou dôveryhodný priateľ, manželský partner, členovia rodiny alebo kresťania, ktorí budú počúvať s účasťou a s vážnosťou.

„Najviac mi pomohla moja najlepšia priateľka Júlia,“ hovorí Janet. „Nechala ma znova a znova rozprávať o svojich spomienkach a prežívať pocity, ktoré to vyvolalo. Počúva ma a chápe.“

Dôverovať ľuďom je vždy určité riziko a možno sa necítite hodná toho, aby vám niekto pomáhal – alebo sa príliš hanbíte hovoriť o svojom zneužívaní. Ale skutočný priateľ sa „narodil pre čas tiesne“ a môže vám poskytnúť veľmi cennú pomoc, ak mu dáte príležitosť. (Príslovia 17:17)

Vyberajte si však, komu prejavíte dôveru. Naučte sa odhaľovať svoje problémy postupne. Ak sa ukáže, že priateľ je súcitný a taktný, potom skúste odkryť viac.

Pomôže vám tiež dobrá starostlivosť o telesné zdravie. Doprajte si primeraný odpočinok. Umiernene cvičte a zdravo sa stravujte. Ak je možné, zjednodušte si život. Bez zábran plačte. Bolesť sa možno bude zdať nekonečná, ale časom ustúpi. Pamätajte: zažili ste zneužívanie ako bezmocné dieťa – a prežili ste to! Ako dospelá máte schopnosti a silu, ktorú ste vtedy nemali. (Porovnaj 1. Korinťanom 13:11.) Postavte sa tvárou v tvár svojim bolestným spomienkam a nedovoľte, aby vás naďalej rušivo ovplyvňovali. Spoliehajte sa na silu od Boha.

Žalmista povedal: „Akokoľvek veľká je úzkosť môjho srdca, tvoje slová útechy zmiernia moju bolesť.“ - Žalm 94:19, Nová Jeruzalemská Biblia.

Ako sa zbaviť pocitu viny a hanby

Skončiť so sebaobviňovaním je ďalším dôležitým krokom na ceste k uzdraveniu.

„Ešte i teraz viem sotva pochopiť, že som nevinná,“ hovorí žena menom Reba. „Čudujem sa, prečo som mu v tom nezabránila.“

Uvedomte si však, že zneužívateľ používa priam diabolské spôsoby nátlaku: autoritu (‘Som tvoj otec!’), vyhrážky (‘Ak to niekomu povieš, zabijem ťa!’), brutálnu fyzickú silu, a dokonca obvinenia (‘Ak to niekomu povieš, otecko pôjde do väzenia.’) Naproti tomu iní používajú nežné presvedčovanie alebo darčeky a úplatky. Niektorí vydávajú sexuálne konanie za hru alebo za rodičovskú náklonnosť.

„Povedal mi, že toto robia ľudia, ktorí sa majú radi,“ spomína ďalšia žena. Ako môže malé dieťa odolávať takému citovému vydieraniu a úskokom? (Porovnaj Efezanom 4:14.)

Naozaj, ten, kto zneužíva deti, chladnokrvne využíva skutočnosť, že deti sú bezmocné, prístupné, „nedospelé v zle“. – 1. Korinťanom 14:20.

Možno si tiež potrebujete pripomenúť, aká prístupná a bezmocná ste boli ako dieťa. Môžete skúsiť pobudnúť s nejakými malými deťmi alebo si pozerať vlastné fotografie z detstva. Priatelia, ktorí vás budú podporovať, vám tiež môžu pomôcť, ak vám budú stále pripomínať, že zneužitie nebolo vašou vinou.

Jedna žena však hovorí: „Je mi zle, keď si spomeniem na pocity, ktoré vo mne vyvolal môj otec.“

Niektoré obete (podľa jednej štúdie 58 percent) si spomínajú na sexuálne vzrušenie, ktoré pociťovali počas zneužívania. Je pochopiteľné, že ich to veľmi zahanbuje. Kniha Surviving Child Sexual Abuse nám však pripomína, že „sexuálne vzrušenie je jednoducho automatická odozva tela, ak sa ho dotýkame alebo ho určitými spôsobmi dráždime“, a že dieťa nemôže „vôbec ovládať toto vzrušenie“. Zneužívateľ preto nesie plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo.

NEBOLA TO VAŚA VINA!

Utešiť vás môže tiež vedomie, že Boh vás považuje v tejto veci za „bezúhonnú a nevinnú“. (Filipanom 2:15) Časom môže zaniknúť túžba po sebaničivom správaní a môžete sa naučiť mať rada svoje telo. - Porovnaj Efezanom 5:29.

Dať priechod spomienkam

Spomienky sa zvyčajne vynárajú počas týždňov, mesiacov alebo aj rokov; každá vyvolá dočasnú krízu. Občas sa môžete cítiť tak, ako keby ste boli tam, kde predtým. Ale nie je to tak. Váš stav sa zlepšuje. V skutočnosti ste získali silu potrebnú na to, aby ste dokázali čeliť hlbším, dokonca ešte bolestnejším pocitom a spomienkam. Je preto odôvodnené, keď sa proces uzdravovania dočasne stane pre vás záležitosťou, ktorá vás v plnej miere zaujme. - Príslovia 18:14.

Niektoré obete zisťujú, že je užitočné čítať alebo počúvať zážitky iných obetí. Prezeranie rodinných fotografií a pamiatok z detstva, rozhovory s priateľmi a členmi rodiny, ktorí vás podporia, môžu tiež vyvolať spomienky. Obzvlášť účinné je písanie poznámok. Niektoré obete si píšu do denníkov všetko, na čo si spomenú zo svojich traumatických zážitkov. Niektoré vylievajú svoje city v listoch adresovaných zneužívateľovi – ktoré však nikdy neodošlú – čo často vyvolá ďalšie spomienky. Modlitba je tiež účinným prostriedkom pri uzdravovaní. Môžete sa modliť ako žalmista:

„Preskúmaj ma, ó, Bože, a spoznaj moje srdce. Vyskúšaj ma a spoznaj moje znepokojujúce myšlienky a hľaď, či je vo mne nejaká boľavá cesta, a veď ma cestou neurčitého času.“ - Žalm 139:23, 24.

Napraviť vzťahy s rodičmi

Toto môže byť najťažším krokom na ceste k uzdraveniu. Niektoré obete sú aj naďalej naplnené zlosťou, predstavami o pomste, alebo pocitmi viny. Jedna obeť sexuálneho zneužitia povedala: „Som skľúčená, pretože si myslím, že Boh očakáva, aby som odpustila zneužívateľovi, a ja to nedokážem.“ Na druhej strane, možno žijete v chorobnom strachu pred tým, kto vás zneužíval. Alebo môžete pociťovať nepriateľstvo voči svojej matke, ak si nevšímala zneužívanie, alebo reagovala odmietavo či zlostne, keď vyšlo zneužívanie najavo.

„Matka mi povedala, že mám byť zhovievavá [k otcovi],“ spomína jedna žena s pocitom trpkosti.

Je iba prirodzené, že pociťujete zlosť, ak ste boli obeťou zneužívania. Avšak putá, ktoré držia rodinu spolu, môžu byť silné a vy možno nechcete prerušiť všetky kontakty s rodičmi. Môžete prejaviť dokonca ochotu uvažovať o zmiernení. Veľmi však bude záležať na okolnostiach. Obete sú niekedy ochotné odpustiť rodičom úplne – nie ospravedlnením zneužívania, ale preto, že odmietajú, aby ich sužovala nenávisť alebo ovládal strach. Niektoré sa radšej vyhnú citovým konfrontáciám a uspokoja sa s tým, že sa ‘vyrozprávajú vo svojom srdci ‘ a na veci zabudnú. - Žalm 4:4.

Možno však cítite, že veci môže vyjasniť iba konfrontácia vašich rodičov so skutočnosťou – či už osobne, telefonicky alebo listom. (Porovnaj Matúša 18:15) Ak áno, uistite sa o tom, že ste sa dostatočne zotavili – alebo máte aspoň dostatočnú oporu – aby ste vydržali búrku citov, ktorá môže prepuknúť. Pretože slovným súbojom by sa málo vyriešilo, snažte sa preto zostať pevná, ale pokojná. (Príslovia 29:11) Mohli by ste postupovať tak, že vysvetlíte 1. čo sa stalo, 2. ako to na vás zapôsobilo, a 3. čo od rodičov teraz očakávate (napríklad ospravedlnenie sa, zaplatenie účtov za lekársku starostlivosť alebo zmenu správania). Ak sa veci vyjasnia, pomôže to prinajmenšom rozptýliť akékoľvek pretrvávajúce pocity bezmocnosti. A práve to umožní vytvorenie nového vzťahu k rodičom.

Váš otec sa môže napríklad priznať k zneužívaniu a vyjadriť hlbokú ľútosť. Možno sa tiež úprimne usiloval zmeniť, azda tak, že sa podrobil protialkoholickej liečbe alebo sa venoval štúdiu Biblie. Podobne vaša matka vás môže poprosiť o odpustenie za to, že vás nebránila. Niekedy môže byť výsledkom úplné zmierenie. Nech vás však neprekvapuje, ak ešte máte voči rodičom rozporuplné pocity a radšej sa neponáhľajte s nadviazaním blízkych vzťahov. Budete však aspoň schopná vrátiť sa k prijateľným rodinným vzťahom.

Na druhej strane, konfrontácia môže vyvolať zapieranie a nadávky od zneužívateľa a ďalších členov rodiny. A čo je ešte horšie, možno zistíte, že ešte stále predstavuje pre vás hrozbu – alebo pre deti! Odpustenie môže byť v tomto prípade nevhodné a blízke vzťahy nemožné. - Porovnaj Žalm 139:21.

V každom prípade si to môže vyžiadať značný čas, kým sa vaše zranené city upokoja. Možno bude potrebné, aby ste si stále pripomínali, že konečná odplata patrí Bohu. (Rimanom 12:19)

Porozprávať sa o veciach s niekým, kto vás podporí, alebo vyjadriť dokonca svoje city písomne, vám tiež môže pomôcť prekonať svoj hnev. S Božou pomocou môžete pochopiť a prekonať svoju zlosť. Po čase nebudú bolestné pocity ovládať vaše myslenie. - Porovnaj Žalm 119:133.

Duchovné uzdravenie

Rozsah tohto článku mi nedovoľuje, aby som rozobral všetky citové a duchovné problémy, ako i problémy správania, ktoré táto téma zahŕňa. Stačí povedať, že môžete urobiť veľa na uľahčenie svojho uzdravenia „obnovením svojej mysle“ pomocou Božieho slova. (Rimanom 12:2) ‘Zabudnite na veci za sebou a siahajte po veciach pred sebou,’ naplňte svoj život duchovnými myšlienkami a činnosťou. – Filipanom 3:13; 4:8, 9.

Mnohé obete zneužitia nachádzajú napríklad veľa útechy v čítaní žalmov. Ešte väčší úžitok však prinesie starostlivé uplatňovanie biblických zásad. Časom môže poľaviť aj napätie v manželstve. (Efezanom 5:21-33) Deštruktívne správanie môže prestať. (1. Korinťanom 6:9-11) Nezdravé sexuálne pocity sa môžu zmeniť na zdravé. (Príslovia 5:15-20; 1. Korinťanom 7:1-5) Môžete sa tiež naučiť vyrovnanosti v osobných vzťahoch a vybudovať si pevné mravné zásady. - Filipanom 2:4; 1. Tesaloničanom 4:11.

Jedno si musíte uvedomiť: uzdravenie si vyžaduje skutočné odhodlanie a najvyššie úsilie!

Žalm 126:5 nás však uisťuje: „Tí, ktorí sejú semeno so slzami, budú žať s radostným volaním.“

Pamätajte tiež na to, že pravému Bohu, záleží na vašom blahu. Je „blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí sú zdrvení na duchu, zachraňuje“. (Žalm 34:18)

Jedna obeť zneužívania hovorí: „Keď som si nakoniec uvedomila, že Boh vedel o každom mojom pocite a že má o mňa záujem – skutočný záujem – až vtedy som pocítila vnútorný pokoj.“

Náš milujúci Boh ponúka viac, nielen pokoj mysle. Sľubuje nový svet spravodlivosti, kde zotrie každú spomienku na bolesť z detstva. (Zjavenie 21:3, 4; pozri aj Izaiáš 65:17)

Táto nádej vás môže podporiť a posilniť na ceste k úplnému uzdraveniu.

About these ads

2 myšlienky k článku “Sexuálne zneužívanie – obete, rany, uzdravovanie

  1. Trvalo mi to dosť dlho, kým som si článok prečítala, pretože som cez slzy sotva videla na písmená. Presne vyjadrovali moje pocity a myšlienky. Teraz som šťastná, že ma niekto chápe. Povzbudilo ma, keď som videla, ako Boh láskavo pomáha ľuďom, ktorých utrpenie druhí nevidia. Som vám skutočne vďačná, že ste uverejnili tento článok. Budem uplatňovať to, čo je v ňom napísané, aby som sa uzdravila. Zostávam s pozdravom a s pocitmi vďačnosti, ktoré nemožno vyjadriť slovami.

  2. Celé roky drásal moje vnútro duševný otras spôsobený zneužiťím. Mnohí ľahko pochopia ťažkosti a útrapy spôsobené vojnou a politickým nepokojom. Chápeme tých, ktorí prežili masakry. Ľahko znášame zlo, ktoré pácha niekto cudzí. Ale prečo mnohí nechápu, čo to znamená, keď sú páchateľmi vlastní otcovia, matky, strýkovia, sestry, bratia – tí, ktorí by nás mali povzbudzovať, vychovávať a chrániť. Pri uzdravovaní to bol môj duchovný Otec, Boh, kto stále posilňoval moje otrasené ja a ochraňoval ma pred úplným zničením.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s